Životopis - Modrá obloha

Narodil sa vo Viareggiu v noci 11. apríla 1948 (ale do matriky bol zapísaný 12. apríla): Marcello Romeo Lippi najlepšie reprezentuje typ trénera-manažéra, moderného lídra tej sorty trénerov, ktorí sa vedia nielen postaviť na futbalovom ihrisku, ale aj čo najlepšie rozprávať pred kamerami či tímovými radami, a to aj vďaka svojmu kultúrnemu nadaniua džentlmenstvo, ktoré opúšťajú starý obraz autobusu používaného len na lavičky.

Ženatý a s dvoma deťmi, ako hráč si ho pamätáme predovšetkým ako dobrého libera Sampdorie. Práve s mládežníckym tímom klubu blucerchiato začal svoju náročnú trénerskú kariéru, ktorú strávil prevažne medzi rôznymi menšími klubmi v Taliansku. Potom v sezóne 1992-93 získal s Atalantou dobrý majstrovský titul, potom šieste miesto v Neapole, na ktoré sa dodnes spomína medziencyklopedickí fanúšikovia neapolskej literatúry.

Čo však bolo najdôležitejším rokom v Lippiho kariére? Rok 1994, keď po takom dlhom učňovskom období, strávenom cestovaním po rôznych futbalových ihriskách na talianskej pôde, konečne pristál na lavičke Juventusu, tímu, ktorý mu, pravdupovediac, okamžite priniesol šťastie. Začiatok bol rozprávkový: nielenže bolo jeho vedenie pokrstené ziskom Scudettasedieť ešte v tom istom roku, ale v priebehu nasledujúcich piatich sezón sa "zázrak" (takpovediac vzhľadom na to, že Lippi stál proti takému tímu ako Juve) zopakoval ešte dvakrát. Priemer, ktorý by mu mohol závidieť každý.

K tomu treba pripočítať Ligu majstrov (pre niektorých fanúšikov ešte dôležitejšie ocenenie ako samotné Scudetto), európsky superpohár, Interkontinentálny pohár, Taliansky pohár a dva talianske superpoháre. Ako sa hovorí: klobúk dole. Samozrejme, ak by sme Lippimu priznali všetky zásluhy, nebolo by to spravodlivé voči celkovému obrazu okamihu. To bol vlastne Juventushviezdnych hráčov, ako bol napríklad Gianluca Vialli, muž tímu tých rokov.

Ako všetko, aj Lippiho idylka s La Signora sa však musela skôr či neskôr skončiť. Kríza sa začala prejavovať na začiatku sezóny 1998/99, ktorá vyvrcholila vysokou domácou prehrou s Parmou. Začala sa na neho valiť kritika a Lippi, notoricky citlivý človek, sa rozhodol opustiť tím, ktorý mu toľko dlhoval.

Našťastie nezostane stáť. Jeho hodnota je už dobre známa a súperí oňho množstvo klubov. Jeden z nich sa naňho už nejaký čas pozerá: Morattiho Inter; tím, ktorý sa vtedy ocitol vo vážnej kríze identity a potrebuje charizmatického vodcu, ktorý by zvrátil jeho osud. Bohužiaľ, kríza, ktorá milánsky tím rozkladá, má veľmi hlboké korene a čistoVo vtedajšom tíme Interu boli problémy v šatni, vo vzťahu medzi hráčmi a klubom, ako aj trenice v samotnom manažmente. Všetky tieto problémy sa odrazili na priebehu hry a výsledkoch.

Tým, kto na to dopláca, je ako vždy dotyčný tréner, nútený k čoraz vypätejším a zaťažujúcejším tlačovým konferenciám. Stalo sa tak po vyradení v predkole Ligy majstrov, ako aj po prvom dni šampionátu, kde neroazzurri utrpeli ponižujúcu prehru v Reggio Calabria.

Po poklese nastalo neúprosné oslobodenie.

Potom sa vrátil do Juventusu, s ktorým vyhral Scudetto 2001/2002 (v posledný deň šampionátu ho vyfúkol Interu) a Scudetto 2002/2003 (27. pre Juventus).

Po veľkom sklamaní národného tímu na majstrovstvách Európy 2004 v Portugalsku sa kormidla Azzurri ujal Marcello Lippi, ktorý nahradil Giovanniho Trapattoniho.

Dva roky intenzívnej práce, počas ktorých sa Lippi sústredil predovšetkým na vytvorenie súdržnej skupiny, viedli k mimoriadnemu a historickému výsledku: na majstrovstvách sveta 2006 v Nemecku sa Lippiho národný tím stal po zásluhe štvrtýkrát v histórii majstrom sveta.

Len niekoľko hodín po zisku trofeje a veľkej oslave oznámil Lippi svoju rezignáciu na post trénera Azzurri. Jeho nástupca bol vymenovaný o niekoľko dní neskôr: stal sa ním Roberto Donadoni. Po vypadnutí Talianska vo štvrťfinále majstrovstiev Európy 2008 bol Donadoni nahradený a Lippi sa vrátil k Azzurri, aby viedol národný tím smerom k majstrovstvám sveta 2010.Bohužiaľ, jeho tím tentoraz sklamal a nedostal sa ani cez kolo vedúce do záverečných etáp.

V apríli 2012 sa po dlhom dvorení nechal presvedčiť, aby sa vrátil k trénerstvu: išlo o čínsky tím Guangzhou Evergrande (z mesta Kanton) a presvedčil ho multimilionársky majiteľ Xu Jiayin. Koncom októbra toho istého roku doviedol tím k zisku titulu čínskeho majstra. Stal sa "hrdinom dvoch svetov", keď na začiatkuV novembri 2013 vyhrali Číňania z Guangzhou Ázijský pohár: ešte nikdy predtým sa nikomu nepodarilo vyhrať najprestížnejší turnaj na dvoch rôznych kontinentoch.