Životopis - Správne čísla

Jedna z najvyhľadávanejších talianskych herečiek, model ženy, ktorá je fascinujúca, ale aj nepokojná a vášnivá, Laura Morante sa narodila 21. augusta 1956 v Santa Fiore v provincii Grosseto. Po tom, čo veľmi mladá pracovala v divadle ("Riccardo III", "S.A.D.E.", obe s tým posvätným monštrom, ktoré sa volá Carmelo Bene), debutovala v roku 1979 vo filme "Oggetti smarriti", ktorý režírovalGiuseppeho Bertolucciho, po ktorom nasledoval nasledujúci rok film Tragédia smiešneho človeka.

Hneď nato prechádza filmom Nanniho Morettiho "Sogni d'oro" (1981), kde hrá Silviu, jedinú študentku, ktorá pozorne počúva prednášku profesora Micheleho Apicellu o Leopardim. Opäť ju po škole naháňa ("Bianca", Nanni Moretti, 1984) ten profesor (tentoraz matematiky), s ktorým prežíva ťažký milostný vzťah.

S Giannim Ameliom nakrútil film "Zásah do srdca" a od polovice 80. rokov delil svoj čas medzi angažmán v zahraničí (s režisérmi ako Joao Cesar Monteiro, Alain Tanner, Pierre Granier-Deferre) a v Taliansku (s Monicellim, Risim, Del Monte, Ameliom, Salvatorom).

Od polovice 80. rokov sa Laura Morante presťahovala do Paríža, kde nakrútila mnoho filmov a získala si televíznu popularitu účinkovaním v sedemdielnom seriáli režiséra Paula Vecchialiho. Zároveň pokračovala v aktívnej činnosti v Taliansku, kde ju chcel Gianni Amelio do filmu "I ragazzi di Via Panisperna". Neskôr dokázala, že sa môže merať aj s menej dramatickými úlohami (vždy však), ako je to v prípade Vittorie, rozhlasovej hlásateľky zamilovanej do dvoch priateľov, Fabrizia Bentivoglia a Diega Abatantuona ("Turnè", Gabriele Salvatores, 1990).

Ešte v Taliansku, po účasti v televíznej dráme "La famiglia Ricordi" (Mauro Bolognini, 1995), sa Laura Morante presunula zo Sicílie 18. storočia vo filme "Marianna Ucria" (Roberto Faenza, 1997) na letné pobrežie našich dní v komédii "Ferie d'agosto" (Paolo Virzì, 1996), ktorá ukazuje jej talent ako brilantnej herečky, potvrdený vo filme "Liberate i pesci" (CristinaComencini, 2000), čo je rozmer, ktorý je pre ňu mimoriadne príznačný, pričom je naďalej vyhľadávaná pre stvárnenie najrôznejších útrap a trápení na veľkom plátne.

V roku 1998 je sociologičkou chorobne sužovanou sexom kvôli ťažkým skúsenostiam z detstva vo filme Vicenteho Arandu "Pohľad toho druhého" a potom Anitou vo filme Maria Orfiniho "Výročie", nešťastnou manželkou, ktorá namiesto pokojnej oslavy manželstva sa s manželom prudko poháda.

Večne nespokojná, dlhoročná milovníčka divadla, ktoré koniec koncov predstavuje jej prirodzený humus (aj vďaka jej herectvu, ktoré je tak intenzívne ako u málokoho iného), sa opäť vrátila na javisko, hnaná túžbou zdokonaliť sa, s filmom "Le relazioni pericolose" v réžii nevídaného Maria Monicelliho a potom s filmom "Moi" od Benna Bessona. V kine ju však vždy nájdeme v hlavných úlohách.klavír v takmer všetkých najvýznamnejších talianskych filmoch posledných rokov, od "La stanza del figlio" (2001) Nanniho Morettiho, "Vajont" (2001) Renza Martinelliho, cez "Un viaggio chiamato amore" (2002, so Stefanom Accorsim) Micheleho Placida až po "Ricordati di me" (2002, s Monicou Bellucci) dnes už etablovaného Gabrieleho Muccina. Po televíznom filme "Matka Tereza" (2003) sa v roku 2004 objavuje Laura Morantevo filme "L' amore è eterno finchè dura" (Láska je večná, kým trvá) spolu so Stefaniou Roccou a Carlom Verdone, ktorý je zároveň režisérom.

Medzi ďalšie filmy patria: Ríša vlkov (2004, r. Chris Nahon), Srdcia (2006, r. Alain Resnais), Úkryt (2006, r. Pupi Avati), Leto môjho prvého bozku (2006, r. Carlo Virzì), Galantné dobrodružstvá mladého Moliéra (2007, r. Laurent Tirard).