Životopis - Dômyselne

Treba si otvorene priznať, že Jacovittimu všetci vďačíme za dobrý humor, predstavivosť a kreativitu, ktoré dokážu poskytnúť hodiny zdravej zábavy bez toho, aby sa čokoľvek dialo s tou vulgárnou a trochu otrepanou estetikou, ktorá vždy číha na komiks.

Nie že by Benito Jacovitti, ktorý sa narodil 9. marca 1923 v Termoli v provincii Campobasso, nevedel prekročiť žánre a hranice, keď sa dopúšťal umeleckých prehreškov, ako keď sa rozhodol ilustrovať "škandalóznu" Kamasutru. Vždy to robil pod zástavou surrealistického humoru, úplne odtrhnutého od reality, ktorý sa podpísal pod jeho veľmi osobitú štylistiku.ako keď sa odvážil konfrontovať s monumentom fantastickej literatúry, ktorým je "Pinocchio", a podarilo sa mu obnoviť ikonografickú tradíciu spojenú s postavou Carla Collodiho a vydať skutočné majstrovské ilustračné dielo.

Jacovitti si môže zaslúžiť len prívlastok génius, ktorým nepochybne bol. Šialený a šialený génius, schopný autonómne definovať štýl a parametre, pravidlá a ich príslušné odchýlky. Tí, ktorí ho poznali v jeho ranom mladistvom veku, nemôžu túto definíciu nepotvrdiť.

Už ako tínedžer spolupracoval s týždenníkom "Il Brivido" s humornými karikatúrami, zatiaľ čo v októbri 1940 (vo veku sedemnásť rokov) prišiel do "Vittorioso" a vytvoril postavu Pippa, ku ktorému sa čoskoro pridali ďalšie dve deti, Pertica a Palla, s ktorými vytvorili slávnu trojicu "3 P".

Vďaka svojej skutočne nezastaviteľnej invenčnej schopnosti (a hmatateľný dôkaz o tom príde až na konci jeho života, keď sa stretneme s nekonečným množstvom jeho diel) sa čoskoro stal jednou z rubrík populárneho katolíckeho týždenníka.

Pozri tiež: Charles Lindbergh, životopis a história

V priebehu rokov Jacovitti vdýchol život desiatkam postáv, ktoré sa zrodili tak na stránkach denníka "Vittorioso" (ako napríklad už spomínané 3 P alebo arcipolicajt Cip a jeho hlúpy asistent Gallina, kúzelník Mandrago a ctihodný Tarzan), ako aj na stránkach denníka "Giorno dei Ragazzi" (od veľmi populárneho Cocco Billa cez vedecko-fantastického Gionniho Galassiu až po novinára Toma Ficcanasa) a denníka "Corriere dei Piccoli".(Zorry Kid, paródia na slávneho Zorra, a Jack Mandolino, smoliarsky a neschopný gangster).

V roku 1967 ponúkol svoj talent mesačníku ACI "L'automobile", kde publikoval dobrodružstvá Agathona; od 70. rokov ho potom "oslavovali" početnými spoluprácami v rámci mesačníka "Linus", ktorý viedol Oreste Del Buono a bol určený rozhodne zrelšiemu publiku (takýmtotreba spomenúť aj niektoré jeho spolupráce v "Playmen").

Veľa pracuje aj na reklamných a politických plagátoch.

V týchto zlatých rokoch Jacovitti vytvoril aj legendárny "Diariovitt", školské denníky, na ktorých sa učili celé generácie Talianov.

Benito Jacovitti, karikaturista paradoxov, absurdít, okrúhlych nosov nafúknutých ako balóny, salámov a rybích kostí trčiacich zo zeme, ktorý zomrel 3. decembra 1997, bol tvorcom originálneho a neopakovateľného vesmíru, akejsi krajiny zázrakov, kde je možné všetko.

Pozri tiež: Životopis Maria Grazia Cucinotta

Pokiaľ je na svete.

Vincenzo Mollica o ňom napísal:

Umeleckí kritici sa nehanbia povedať, že Jacovitti bol génius, že svojím surrealistickým spôsobom kreslenia skutočného priniesol veľkú revolúciu, že tohto majstra komiksu treba študovať rovnako ako Picassa.