Životopis - Grock apart

• Základná filmografia Angela Finocchiaro

Veľmi sympatická milánska herečka Angela Finocchiaro sa narodila 20. novembra 1955 a predtým, ako sa z nej stala pichľavá a inteligentná komediálna hviezda, v polovici 70. rokov minulého storočia navštevovala javiskové scény polovice Talianska, kde sa dlho učila v slávnej divadelnej spoločnosti s experimentálnym pozadím, známejšej pod názvom "Quelli di Grock" (ktorú pomáhala zakladať).

Spomedzi predstavení je obzvlášť nezabudnuteľné surrealistické "Spariamo alle farfalle" (Strieľajme motýle). A stačí povedať, že medzi režisérmi a zakladateľmi "Quello di Grock" bol aj Maurizio Nichetti, aby pochopil úroveň, ktorú skupina dosiahla.

V rokoch 1976 až 1980 Angela Finocchiaro účinkovala vo viacerých predstaveniach, raz jednoducho zábavných, raz jedinečných, ľahkých komédiách, medzi ktorými nemožno nespomenúť "Felice e Carlina", "La città degli animali", "Giochiamo che io ero", "Vieni nel mio sogno", "Dudu Dada".

V roku 1980 spolu s Carlinou Torta a Amatom Pennasilicom uviedla predstavenie "Panna Acida" (názov, ktorý neskôr dostala aj nová divadelná skupina, ktorá sa mala zrodiť) a v tom istom roku sa zúčastnila na filme, ktorý jej priniesol národnú slávu: fantastický "Rataplan" od geniálneho Maurizia Nichettiho.

Jeho divadelná angažovanosť však zostala stála, napriek naliehavému vábeniu filmového šoubiznisu. Pod vedením Gaetana Sansoneho sa totiž podieľal na inscenácii koláže textov Giorgia Manganelliho pre "Karneval v Benátkach".

Kreatívna a nezastaviteľná Angela Finocchiaro v roku 1981 napísala, zahrala a spolu s nerozlučnou Carlinou Torta a Amatom Pennasilicom inscenovala druhé predstavenie "Panna Acida: Scala F", pričom sa venovala aj vedeniu a koncipovaniu rozhlasového programu "Torno subito".

Angela Finocchiaro, vysoko inteligentná žena s mnohostranným talentom, schopná uvažovať o tom, čo robí, a o hlbokých dôvodoch svojej práce, často priťahuje pozornosť sveta zábavy nielen pre svoje herecké schopnosti, ako keď ju Teatro La Baracca vyzvalo, aby v Bologni viedla seminár o problémoch divadelnej práce.

V rokoch 1982-1983 sa zúčastnila ako spoluúčinkujúca v hre "Arzén a staré čipky" (inscenácia Teatro Nuova Scena) a v nasledujúcom roku, nikdy neunavená učením a nasadením, sa zúčastnila na divadelnom seminári Porta Romana v Miláne, ktorý viedol Dominio De Fazio, u ktorého pokračovala v štúdiu v Ríme vďaka štipendiu na kurz sponzorovanýGaumont.

V roku 1984 na objednávku milánskeho magistrátu pre festival "Milano d'estate" uviedol predstavenie "Miami" v Teatro di Porta Romana a zúčastnil sa na dramaturgickej eseji Civica Scuola d'Arte Drammatica v Miláne, ktorá sa konala v Teatro Piccola Commenda.

Boli to nepokojné osemdesiate roky, keď sa televízia chystala pohltiť všetky ostatné formy zábavy, a tak herečka spolu s nikdy nezabudnutým Nichettim a Gabriele Salvatoresom (budúcim kultovým režisérom) vytvorili program pre Canale 5 s názvom "Quo vadiz".

Niekto by si mohol myslieť, že v tomto momente sa Angela Finocchiaro tešila, že si po desiatich rokoch strávených vo vírivom tempe trochu oddýchne. Nič by sa nemohlo mýliť viac: sadla si za stôl a pre skupinu Panna Acida napísala predstavenie "Viola".

V roku 1985 cestovali po Taliansku, aby predstavili pracovné koňe súboru, a dokonca aj RAI si ich raz všimla a nakrútila "Violu" a "Scalu F" (tá bola vybraná na prehliadku "Video Teatro" v Riccione), čím umožnila tým, ktorí nemohli alebo nechceli sledovať predstavenia, získať predstavu o práci, ktorú vykonalitento zvláštny divadelný súbor.

Medzitým naďalej spolupracuje na kurze dramaturgie, ktorý vedie Giuseppe Di Leva na Civica Scuola d'Arte Drammatica v Miláne.

Na medzinárodnom festivale v Manizales (Kolumbia) uviedol predstavenia "Viola" a "Scala F" a viedol divadelný workshop pre hercov na Akadémii dramatických umení v Bogote.

Potom debutoval kabaretným monológom Giancarla Cabella "Bocconcini", ktorý mal veľký úspech u divákov aj kritiky.

Neskôr prinesie na javisko aj hru "La stanza dei fiori di china" inšpirovanú dojemným románom Daniela Keyesa "Kvety pre Algernon", uvedenú v rámci prehliadky "In scena" v divadle Porta Romana. Aj tu kritici nešetria chválou, zatiaľ čo diváci si mädlia ruky, aby ocenili túto skutočne jedinečnú postavu našej divadelnej scény.

Okrem divadla sa podieľal aj na mnohých filmoch, okrem televíznej drámy "Matky" a televízneho seriálu "Boh vidí a dáva"; niektoré si získali trvalé miesto v národnej diskusii, ako napríklad "The Bagman" a "Rubber Wall".

V roku 2003 sme ju ocenili ako súčasť pestrého súboru komediálneho programu Zelig.

Základná filmografia Angela Finocchiaro

• Ratataplan, autor: Maurizio Nichetti (1979)
• Ho fatto splash, Maurizio Nichetti (1980)
• Il burbero, Castellano a Pipolo (1986)
• Domani accadrà, autor: Daniele Luchetti (1988)
• Luisa, Carla, Lorenza a... láskyplné vzdialenosti, autor: Sergio Rossi (1989)
• Io, Peter Pan, autor: Enzo De Caro (1989)
• Milé dámy, autor: Adriana Monti (1989)
• Il muro di gomma, Marco Risi (1991)
• Il portaborse, autor: Daniele Luchetti (1991)
• Volere volare, Maurizio Nichetti (1991)
• Alberto Sordi (1992) oslobodený pre spáchanie skutku
• Arriva la bufera, autor: Daniele Luchetti (1992)
• Koše, autor: Felice Farina (1995)
• A che punto è la notte, TV film, autor: Nanni Loy (1995)
• L'ultimo capodanno, Marco Risi (1998)
• Le madri, televízny film, autor: Angelo Longoni (1999)
• Non ti muovere, Sergio Castellitto (2004)
• Signora, autor: Francesco Laudadio (2004)
• 13dici a tavola, Enrico Oldoini (2004)
• La bestia nel cuore, Cristina Comencini (2005)
• Lezioni di volo, Francesca Archibugi (2007)
• Môj brat je jedináčik, Daniele Luchetti (2007)
• Amore, bugie e calcetto, autor: Luca Lucini (2008)
• Un giorno perfetto, Ferzan Ozpetek (2008)
• Il cosmo sul comò, réžia: Marcello Cesena (2008)
• I mostri oggi, réžia: Enrico Oldoini (2009)
• Io, loro e Lara, réžia: Carlo Verdone (2009)
• Vitajte na juhu, réžia: Luca Miniero (2010)
• La banda dei Babbi Natale, réžia: Paolo Genovese (2010)
• Bar Sport, réžia: Massimo Martelli (2011)
• Čokoládové lekcie 2, réžia: Alessio Maria Federici (2011)
• Vitajte na severe, réžia: Luca Miniero (2012)
• Il sole dentro, réžia: Paolo Bianchini (2012)
• Chce to veľké telo, réžia: Sophie Chiarello (2013)
• Indovina chi viene a Natale, réžia: Fausto Brizzi (2013)
• Un boss in salotto, réžia: Luca Miniero (2014)
• Najkrajšia škola na svete, réžia: Luca Miniero (2014)
• Latinský milenec, réžia: Cristina Comencini (2015)
• Prázdniny v Karibiku - vianočný film, réžia: Neri Parenti (2015)
• Sólo, réžia Laura Morante (2016)