Životopis - Kino, nebo a hviezdy

Svetoznámy režisér sa vždy vyznačoval občianskou angažovanosťou a niektorými veľmi poetickými filmami, ktoré mali veľký úspech aj u divákov. Tornatore sa narodil 27. mája 1956 v Bagherii, malom mestečku neďaleko Palerma, a vždy ho priťahovalo herectvo a réžia. Už ako šestnásťročný režíroval v divadle inscenácie diel velikánovK filmu sa dostal až o niekoľko rokov neskôr vďaka skúsenostiam s dokumentárnou a televíznou tvorbou.

V tejto oblasti debutoval veľmi významnými dielami: jeho dokumentárny film "Le minoranze etniche in Sicilia" získal okrem iného ocenenie na festivale v Salerne, zatiaľ čo pre RAI vytvoril významnú produkciu ako "Diario di Guttuso". Realizoval aj programy ako "Ritratto di un rapinatore - Incontro con Francesco Rosi" alebo angažované výskumyrôznych talianskych naratívnych skutočností, ako napríklad "Sicílski spisovatelia a kinematografia: Verga, Pirandello, Brancati a Sciascia".

V roku 1984 spolupracoval s Giuseppem Ferrarom pri nakrúcaní filmu Sto dní v Palerme, pričom prevzal aj produkčné náklady a zodpovednosť. Bol vlastne predsedom družstva, ktoré film produkovalo, ako aj spoluscenáristom a režisérom druhej jednotky. O dva roky neskôr debutoval trpkým filmom Il camorrista, v ktorom stvárnil pochybnú postavu neapolského podsvetia(Film mal povzbudivý úspech u publika aj kritiky a získal cenu Nastro d'Argento v kategórii debutujúcich režisérov. Prišiel slávny producent Franco Cristaldi a rozhodol sa mu zveriť réžiu filmu podľa vlastného výberu, a tak sa zrodilo "Nuovo cinema Paradiso", ktoré malo obrovský úspech.vynesie Tornatoreho medzi medzinárodné hviezdy, a to napriek tomu, že režisér rozhodne nepatrí k tým, ktorí sa radi tvária ako herci.

V každom prípade sa o filme hovorí a už teraz sa hovorí o renesancii talianskej kinematografie, znepokojujúcom porovnávaní a slávnych precedensoch. Po nešťastných vydaniach a strihoch si film vyslúžil ocenenie v Cannes a Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Okrem toho sa stal najnavštevovanejším zahraničným filmom na americkom trhu za posledné roky. V tejto chvíli je jeho meno zárukou kvality, ale ajbox office, aj keď je nevyhnutné sa obávať druhého kola, kde na neho čakajú kritici.

V roku 1990 potom prišiel na rad ďalší poetický celovečerný film Stanno tutti bene (cesta sicílskeho otca za svojimi deťmi roztrúsenými po polostrove), v ktorom si Mastroianni zahral jednu zo svojich posledných úloh. V nasledujúcom roku sa však zúčastnil na ansámblovom filme La domenica specialmente, pre ktorý nakrútil epizódu Il cane blu (Modrý pes).

V roku 1994 nakrútil film "Čistá formalita", ktorý súťažil v Cannes. Štýl sa v porovnaní s predchádzajúcimi filmami radikálne zmenil a objavili sa v ňom aj dve hviezdy medzinárodného kalibru, režisér Roman Polanski (v nezvyčajnej úlohe herca) a Gérard Depardieu. Príbeh stratil poetické a inšpiratívne tóny predchádzajúcich príbehov, aby sa namiesto toho stal znepokojujúcim a rušivým.

Nasledujúci rok sa vrátil k svojej starej láske: dokumentárnemu filmu. Je to totiž nástroj, ktorý mu umožňuje skúmať témy a námety, ktoré sú vylúčené z filmov určených širokej verejnosti a ktoré nevyhnutne podliehajú komerčným kritériám. "Lo schermo a tre punte" je naopak pokusom o rozprávanie o Sicílii jedným z jej najcitlivejších a najpozornejších synov.

V roku 1995 bol film "L'uomo delle stelle" azda najpopulárnejším z jeho diel. Sergio Castellitto hrá zvláštneho "zlodeja snov" a film získal Davida di Donatello za réžiu a Nastro d'Argento v rovnakej kategórii.

Po týchto úspechoch prišiel na rad ďalší kasový titul. Tornatore si prečítal divadelný monológ Alessandra Baricca "Novecento" a bol ako hrom, hoci myšlienka nakrútiť filmovú transpozíciu sa formovala pomaly, postupne. Z tohto dlhého procesu vnútorného "získavania" zápletky sa zrodila dlhá "Legenda o klaviristovi na oceáne". Hlavným hrdinom jeAmerický herec Tim Roth a ako vždy krásnu hudbu k soundtracku zložil Ennio Morricone. Produkcia hraničiaca s trhákom.... Tento titul nazbieral aj ocenenia, získal Ciak d'Oro za réžiu, David di Donatello za réžiu a dve Nastri d'Argento, jedno za réžiu a jedno za scenár. Presne v roku 2000 je jehoNajnovšie dielo "Maléna", taliansko-americká koprodukcia s Monicou Bellucci v hlavnej úlohe. V roku 2000 tiež produkovala film režiséra Roberta Andò s názvom "Princov rukopis".

V roku 2006 nakrútil film "La sconosciuta", ktorý získal tri ceny David di Donatello. V roku 2009 nakrútil film "Baarìa".

Základná filmografia:

Camorrista, The (1986)

Nové kino Paradiso (1987)

Všetci sa majú dobre (1990)

Sunday Especially, The (1991)

Pure Formality, One (1994)

Hviezdny muž (1995)

Legenda o klaviristovi na oceáne (1998)

Malèna (2000)

Neznáma (2006)

Baarìa (2009)