Životopis - Blessed beat

• Talianske publikácie Allena Ginsberga

Allen Ginsberg sa narodil 3. júna 1926 v Newarku v štáte New Jersey, ktorý je v súčasnosti predmestím New Yorku. Jeho detstvo bolo privilegované, keďže bol najstarším synom bohatého židovského manželského páru zo strednej vrstvy. Jeho otec bol uznávaným lektorom literatúry, zatiaľ čo jeho matka ruského pôvodu bola presvedčenou prokomunistickou aktivistkou a brávala svojho syna so sebou na stranícke schôdze.Takáto skúsenosť Allena nemalým spôsobom poznačí a skutočne mu poskytne politickú perspektívu, cez ktorú sa bude pozerať na svet. Z hľadiska sklonov malý Allen prejavuje záujem o osud robotníkov a vykorisťovanej triedy na celom svete, aby im pomohol, za čo sníva o tom, že sa stane právnikom.

Študuje, angažuje sa a napokon v roku 1943 získava štipendium na Kolumbijskej univerzite. Tu študuje ľudí, ktorí boli v tom čase neznámi, ale ktorí budú mať zásadný vplyv na americkú umeleckú štruktúru. Do skupiny, ku ktorej sa pripojí, patria mená ako Jack Kerouac, Neal Cassady, Lucien Carr a William Burroughs (v skutočnosti o desať rokov starší a na ktorú nechodil).

Ginsberg objavil poéziu už na strednej škole, najmä prostredníctvom čítania Walta Whitmana, ale stretnutie s takými silnými, bláznivými a zvedavými osobnosťami ho zoznámilo aj s alternatívnym čítaním a vzbudilo v ňom túžbu rozšíriť svoje vnímanie, a tým aj tvorbu.

V tomto kontexte si mladí intelektuáli čoskoro vypestujú silnú príťažlivosť k drogám, ktoré sa pre mnohých z nich stávajú skutočnou posadnutosťou. Okrem toho ich priťahuje aj zločin a sex a vôbec všetko, čo v ich očiach predstavuje vybočenie z prísnych pravidiel, ktoré im vnucuje buržoázna spoločnosť. Ginsberg celkovo uprostred tohtopsychického "delíria", je to práve on, kto si dokáže zachovať najväčší prehľad a využíva svoju energiu na to, aby zo svojich bláznivých priateľov dostal to najlepšie - doslova povedané -.

Výsledkom všetkých týchto excesov bolo, že mnohí nedokončili štúdium, pričom samotného Ginsberga z univerzity vylúčili. Potom začal prichádzať do kontaktu s rôznorodým ľudstvom, ktoré navštevovalo newyorské Times Square, často pozostávajúce z derelikov a zlodejov (väčšinou Burroughsových priateľov). Nebola núdza o drogy, ako aj o poskakovanie po baroch preNajmä užívanie narkotík ich zakaždým presvedčilo, aby sa stretli s veľkými básnickými víziami, ktoré spolu s Kerouacom nazvali "New Vision".

Jedna z týchto vízií zostala legendárna. 26-ročný básnik má v jeden letný deň roku 1948 pri čítaní Williama Blakea v harlemskom byte obrovskú a bláznivú víziu, v ktorej sa mu Blake zjaví osobne a šokuje ho na niekoľko nasledujúcich dní. Svojej rodine a priateľom totiž začne rozprávať, že konečne našiel dokonca Boha.

V tom čase mal už Ginsberg napísaných veľa básní, ktoré však nikdy neboli publikované. Rozhodujúci zlom nastal, keď na vtedy legendárnom básnickom čítaní v Six Gallery prečítal svoju báseň Howl ("Výkrik", ktorá je dodnes jeho najslávnejšou). Sláva prišla rýchlo a ohromne rýchlo. Jeho verše sa začali šíriť a v roku 1956 vydavateľstvo Lawrenca Ferlinghettiho City Lights Books vydalo Howl andIné básne", ktorá bola príčinou žalôb a bola označená za obscénnu pre svoj explicitný postoj v prospech homosexuality. Žiadna žaloba ani sťažnosť by však nezabránila tomu, aby sa "Howl" stal jednou z najslávnejších básní súčasnej literatúry." Videl som, ako najlepšie mozgy mojej generácie zničilo šialenstvo "Ginsberg je vlastne prvým beatnikom, ktorý oslovil také široké publikum.

Spolu s jeho osobnou afirmáciou sa rozrastá aj beatové hnutie ako celok. Súčasne Amerikou tohto obdobia prechádza atmosféra strachu, ktorú priniesla studená vojna, a atmosféra podozrievania vyvolaná Komisiou pre neamerickú činnosť, ktorej predsedal senátor McCarthy. V tomto kontexte spoločenskej a kultúrnej uzavretosti autori vybuchujúbeat, ktorý teraz "prešiel colnou kontrolou" samotného Ginsberga a jeho neúctivej poézie.

Na začiatku 60. rokov sa Ginsbergovo dobrodružstvo nekončilo. stále túžil po experimentovaní a nových zážitkoch. jeho tvorivá žila bola stále silná a bohatá. na scénu hippies vtrhla zvláštna postava, akýsi novodobý alchymista Timothy Leary, ktorý sa zaslúžil o objav LSD, psychedelickej drogy, ktorú Ginsberg nadšene privítal, pomáhal ju dekantovať ašíriť ju.

Zároveň sa čoraz intenzívnejšie zaujímal o náboženstvá Východu, v niektorých ohľadoch dosť podobné všeobecnej mystike typickej pre toto obdobie. Aj tu je Ginsberg nadšeným a oddaným stúpencom "nového" budhistického kultu, až po časté návštevy kontroverzného tibetského gurua Čogjama Trungpu Rinpočheho. Jeho štúdium "Tibetskej knihy mŕtvych" aVýchodné filozofie sa stali ústredným bodom myslenia Allena Ginsberga a zanechali hlboké stopy v jeho poézii.

Ginsberg potom urobil z "čítania" (verejného čítania) populárnu a veľmi atraktívnu udalosť, do ktorej sa podarilo zapojiť tisíce mladých ľudí (v Taliansku sa dodnes spomína obrovské publikum, ktoré privítalo jeho prejav na festivale básnikov v Castelporziane). Napokon spolu s Anne Waldmanovou vytvoril školu poézie, "Školu Jacka Kerouaca pre poetiku bez tela", na inštitúte Naropa vBoulder, Colorado.

Po mnohých ďalších peripetiách, iniciatívach, čítaniach, polemikách a podobne (známe sú jeho invektívy na mítingoch demokratov) Ginsberg zomrel 5. apríla 1997 v newyorskej East Village na infarkt a rakovinu, ktorá ho už nejaký čas trápila.

Talianske publikácie Allena Ginsberga

• Ľahké ako dýchanie. poznámky, lekcie, rozhovory, minimálny fax, 1998
• Z New Yorku do San Francisca. Poetika improvizácie, Minimum Fax, 1997
• Vodíkový Jukebox. Pôvodný text, Guanda, 2001
• Paríž Rím Tanger. Denníky z 50. rokov, Il Saggiatore, 2000
• Scream & Kaddish. S CD, Il Saggiatore, 1999
• Rané blues. Ragy, balady a piesne s harmoniom (1971-1975). Pôvodný text, TEA, 1999
• Indický denník, Guanda, 1999
• Papa respiro addio. Vybrané básne (1947-1995), Il Saggiatore, 1997
• Scream & amp; Kaddish, Il Saggiatore, 1997
• Pád Ameriky, Mondadori, 1996
• Cosmopolitan Greetings, Il Saggiatore, 1996
• Svedectvo v Chicagu, Il Saggiatore, 1996

Allen Ginsberg, Bob Dylan a Jack Kerouac:

I beat raccontati dai beat, Einaudi, 1996

O Allenovi Ginsbergovi:

Thomas Clark, Rozhovor s Allenom Ginsbergom. Úvod Emanuele Bevilacqua, Minimum Fax, 1996