Životopis - Lisabonský príbeh

• Základná bibliografia José Saramaga

José de Sousa Saramago sa narodil 16. novembra 1922 v Azinhage v Portugalsku. v mladosti sa s rodinou presťahoval do Lisabonu, kvôli finančným ťažkostiam zanechal vysokoškolské štúdium a živil sa najrôznejšími zamestnaniami. pracoval ako kováč, kreslič, korektor, prekladateľ, novinár, až sa natrvalo zamestnal vo vydavateľstve, kde pracoval dvanásť rokov ako redaktorliterárne a výrobné.

Jeho prvý román "Krajina hriechu" z roku 1947 nemal v obskúrnom Portugalsku diktátora Salazara, proti ktorému Saramago neprestával bojovať, veľký úspech, čo mu bolo opätované systematickou cenzúrou jeho novinárskych prác. V roku 1959 vstúpil do Portugalskej komunistickej strany, ktorá pôsobila v utajení, pričom vždy unikal nástrahám a pasciam povestnejPide, politickej polície režimu. Treba totiž zdôrazniť, že na pochopenie života a diela tohto spisovateľa nemožno opomenúť jeho neustálu politickú angažovanosť, ktorú vždy prejavoval vo všetkých svojich aktivitách.

V 60. rokoch sa stal jedným z najpopulárnejších kritikov v krajine v novej edícii časopisu "Seara Nova" a v roku 66 vydal svoju prvú zbierku básní "Možné básne". Potom sa stal, ako už bolo spomenuté, na dvanásť rokov literárnym a výrobným riaditeľom vydavateľstva a v rokoch 1972 až 1973 bol redaktorom kultúrnej a redakčnej prílohy novín "Diario de Lisboa", až dok vypuknutiu tzv. Karafiátová revolúcia v roku 1974, José Saramago Prešiel obdobím formovania a publikoval básne ("Pravdepodobne veselosť", 1970), kroniky ("O tomto a inom svete", 1971; "Batožina cestovateľa", 1973; "Názory, ktoré mal DL", 1974) divadelné hry, novely a romány. Druhý Saramago (zástupca šéfredaktora novín "Diario de Noticias" v roku 75 a potom spisovateľ na plný úväzok), oslobodil portugalskú beletriu od zložitéhopredchádzajúce a iniciovali porevolučnú generáciu.

V roku 1977 spisovateľ José Saramago Vydal dlhý a významný román "Príručka maľby a kaligrafie", po ktorom v roku 1980 nasledovala "Krajina zvaná Alentejo", zameraná na vzburu obyvateľstva najvýchodnejšieho regiónu Portugalska. Ale až s románom "Memoriale del Convento" (1982) konečne dosiahol dlho očakávaný úspech.

Za šesť rokov vydal tri pôsobivé diela (okrem Pamätníka aj "Rok smrti Riccarda Reisa" a "Kamenný splav"), za ktoré získal množstvo ocenení.

Deväťdesiate roky ho posvätili na medzinárodnej scéne knihami "Obliehanie Lisabonu" a "Evanjelium podľa Ježiša" a potom "Slepota". Ale samouk a bez hlasu Saramago sa v krajine salazarizmu nikdy nenechal zlákať vábením slávy a zachoval si bezprostrednosť, ktorá sa často môže premeniť na odstup. Menej úspešný je esejista, publicista acestovateľ, pravdepodobne výsledok kontingentných potrieb, v neposlednom rade aj snahy udržať svoje meno na súčasnej literárnej scéne. V roku 1998, čo vyvolalo hniezdo kontroverzií, najmä zo strany Vatikánu, mu bola udelená Nobelova cena za literatúru.

José Saramago zomrel 18. júna 2010 vo svojom sídle na Lanzarote v Tías na Kanárskych ostrovoch.

Základná bibliografia José Saramaga

• Esej o jasnosti
• Všetky názvy
• Slepota
• Evanjelium podľa Ježiša,
• História obliehania Lisabonu
• Kamenný splav
• Rok úmrtia Ricarda Reisa
• Pamätník konventu
• Blimunda
• Príručka maľby a kaligrafie
• Rok 1993
• Druhý život Františka z Assisi (divadlo)
• Prerušenie smrti, 2005
• Malé spomienky, 2006
• Cesta slona, 2008
• Cain, 2009
• Skylight, 2011
• Halapartne Halapartne, 2014