Životopis - Mladé ja

Jerome David Salinger, jeden z najvýznamnejších amerických spisovateľov všetkých čias, sa narodil 1. januára 1919 v New Yorku. Za svoju slávu vďačí románu "Kto chytá v žite" (vydanom v roku 1951), ktorého hlavný hrdina Holden Caulfield sa stal prototypom rebelujúceho a zmäteného tínedžera hľadajúceho pravdu a nevinnosť mimo umelého sveta dospelých.románu je vyššia stredná trieda so svojimi kódexmi správania, konformizmom a nedostatkom hodnôt; ak má buržoázny pár tendenciu reprodukovať sa na svoj obraz a podobu, bude to dospievajúci, kto sa pokúsi dištancovať pri hľadaní vlastnej identity a odmietne sa, podobne ako Huck Finn Marka Twaina, "nechať vychovať".

Ako syn zo židovskej obchodníckej rodiny sa Salinger už od útleho veku prejavoval ako neposedné a hyperkritické dieťa a rovnako ako jeho Holden aj v škole bol hotovou katastrofou. Najprv študoval na vojenskej akadémii vo Valley Forge, kde sa ukázal ako uletený, osamelý a veľmi zlý v matematike, potom na vysokej škole v Pensylvánii. Potom na jeden semester nastúpil na Kolumbijskú univerzitu.

Vieme o jeho pokusoch o prijatie jeho raných prác do časopisu Story, neskôr do New Yorkeru, kam poslal poviedku s chlapcom menom Holden, ktorého v liste Whitovi Burnettovi zo Story nazýva "mladý ja".

Vo veku dvadsaťdva rokov sa vďaka svojej priateľke Elizabeth Murrayovej, ktorá ich zoznámila, zamiloval do Oony O'Neillovej, Eugenovej šestnásťročnej dcéry, ktorá sa o niekoľko rokov neskôr mala stať manželkou Charlieho Chaplina. Skončilo sa to však fiaskom.

V roku 1942 sa dobrovoľne prihlásil do vojny a zúčastnil sa vylodenia v Normandii, čo ho hlboko poznačilo.

V roku 1948 Darryl Zanuck kúpil práva na jeden z "deviatich príbehov", Uncle Wiggily in Connecticut, ktorý sa stal nevýrazným, ale úspešným filmom Marka Robsona s Danou Andrewsovou a Susan Haywardovou.

New Yorker napokon v priebehu šiestich mesiacov uverejnil tri poviedky a v roku 1951 vyšla kniha "Kto chytá v žite", na ktorej Salinger pracoval desať rokov. Úspech, sláva a legenda sa dodnes nezmenšili: päťdesiat rokov po prvom vydaní sa len v USA stále predáva 250 000 výtlačkov ročne.

Salinger svojím románom "Kto chytá v žite" narušil smerovanie súčasnej literatúry, uvoľnil ruku geniálnym žiakom ako Pynchon a De Lillo a ovplyvnil kolektívnu a štylistickú predstavivosť 20. storočia: Jerome D. Salinger je autor, ktorý je nevyhnutný pre pochopenie našej doby.

Chytač v žite je inovatívny vďaka paradigmatickému používaniu mládežníckeho slangu. Salinger totiž od začiatku až do konca románu zručne používa nový jazyk (varovný prepis tzv. "college slangu"), ktorým sa výrazne odkláňa od predchádzajúcej americkej literárnej tradície. Originalita jeho jazyka je ohromujúca, ak si myslíme, že to bolonapísaná v 50. rokoch 20. storočia.

Ďalšou výraznou črtou knihy je znepokojujúca úprimnosť hlavného hrdinu k sebe samému i k ostatným.

Po tomto obrovskom úspechu sa spisovateľ od roku 1953 nevysvetliteľne skrýva pred novinármi, bleskami a fotoaparátmi vo svojom ústraní v Cornish v New Hampshire. Jeho presvedčená anonymita sa dá azda ospravedlniť vzhľadom na jeho hlboký záujem o hinduistickú mystiku, ktorej je Salinger hlbokým znalcom (začal ju študovať práve v rokochmládež).

Aj v "deviatich príbehoch" (Nine stories, 1953) sú deti a ich jazyk kritickým okom, naratívnou štruktúrou, ideologickým prostriedkom vo svete, ktorý svojou jemnosťou, nepokojom a nežnosťou čiastočne pripomína F. S. Fitzgeralda, jedného zo Salingerových obľúbených autorov.

Metafyzickému záujmu, najmä o zen-budhizmus, mnohí pripisujú istú základnú nevyrovnanosť a manierizmus, ktorý charakterizuje Salingerove neskoršie diela, ideálne kapitoly rodinnej ságy: Franny a Zooney (Franny and Zooney, 1961), Zdvihnite strešný trám, tesári! (Raise high the roof beam, carpenters!, 1963) a Hapworth 16 (1964), ktorý vyšiel v New Yorkeri v roku 1965.

J. D. Salinger sa stiahol do súkromia a čo najviac sa vyhýbal verejnej prezentácii, zomrel 28. januára 2010.