Životopis - Maghreb na svetových stránkach

Tahar Ben Jelloun je jedným z najznámejších marockých autorov v Európe. 1. decembra 1944 sa narodil vo Féze, kde prežil svoju mladosť. Čoskoro sa však presťahoval najprv do Tangeru, kde navštevoval francúzske gymnázium, a potom do Rabatu. Tam sa zapísal na univerzitu Mohameda V., kde vyštudoval filozofiu.

Na začiatku 60. rokov 20. storočia začal Ben Jelloun svoju spisovateľskú kariéru a práve v tomto období sa aktívne podieľal na tvorbe časopisu Souffles, ktorý sa stal jedným z najvýznamnejších literárnych hnutí v severnej Afrike. Zoznámil sa s jednou z najvýznamnejších osobností tej doby, Abdellatifom Laabim, novinárom a zakladateľom Souffles, od ktorého sa nespočetne veľa naučil apomocou ktorej vypracúva nové teórie a programy.

Zároveň dokončil svoju prvú zbierku básní s názvom Hommes sous linceul de silence, ktorá vyšla v roku 1971.

Po ukončení štúdia filozofie sa presťahoval do Francúzska, kde navštevoval Parížsku univerzitu. Tu získal doktorát štúdiou o sexualite severoafrických prisťahovalcov vo Francúzsku, z ktorej približne v druhej polovici 70. rokov 20. storočia vznikli dva dôležité texty: "La Plus haute des solitudes" a "La Reclusion solitaire". V týchto dvoch prácachPozastavuje sa pri analýze situácie maghrebských emigrantov vo Francúzsku, ktorí opustili svoju krajinu s úmyslom zmeniť svoj život a zlepšiť svoje sociálne postavenie, ale stali sa novými otrokmi bývalých pánov.

Postupne sa jeho hlas začína ozývať, ale ozvena týchto slov sa stane intenzívnejšou a prenikavejšou po vydaní dvoch významných diel, ako sú "L'Enfant de sable" a "La Nuit sacrée", pričom za druhé menované získal Goncourtovu cenu, ktorá ho presadila ako spisovateľa s medzinárodným renomé. Odvtedy sa jeho texty stávajú čoraz početnejšími, zatiaľ čo literárny žáner, v ktoromsa časom diverzifikovala.

Písal novely, básne, divadelné hry a eseje, pričom do každého svojho diela dokázal vniesť inovatívne prvky s ohľadom na tradíciu, ku ktorej sám vzhliadal, a zároveň sa jeho písanie vyvíjalo zo dňa na deň. Témy, ktorými sa zaoberal, sú rôznorodé, ale všetky vychádzajú z pálčivých a stále aktuálnych tém, ako je emigrácia ("Hospitalité française"); hľadanieidentity ("La Prière de l'absent" a "La Nuit sacrée"), korupcie ("L'Homme rompu").

Rozdielne je aj prostredie, v ktorom sa príbehy odohrávajú, a to až do takej miery, že od Maroka "Moha le fou", "Moha le sage" alebo "Jour de silence à Tanger" sa dostávame k textom, ktoré sa odohrávajú v Taliansku a najmä v Neapole ("Labyrint citov" a "L'Auberge des pauvres"). K tomuto veľmi dlhému zoznamu diel musíme pridať aj novšie dielo "Cette aveuglante absence de lumière", ktoré napriek svojej kritike bolo pre autora zdrojom inšpirácie.sprevádzala jej vydanie, zapôsobila na verejnosť svojou silou, svojím spisovateľským umením, ktoré akoby na týchto stránkach dosiahlo svoj vrchol.