Životopis - Spev o bolesti srdca

Gaius Valerius Catullus sa narodil vo Verone vo vtedajšej Cisalpskej Galii v roku 84 pred n. l. vo veľmi bohatej rodine. Vraj aj Július Cézar bol viackrát hosťom v nádhernej rodinnej vile v Sirmione pri Gardskom jazere.

Catullus získal seriózne a prísne vzdelanie a ako to býva zvykom u mladých mužov z dobrých rodín, presťahoval sa do Ríma, kde dokončil svoje štúdiá okolo roku 60 pred n. l. Do Ríma prišiel vo veľmi zvláštnom období, keď stará republika bola na sklonku svojho trvania a mesto ovládali politické boje a čoraz výraznejší individualizmus v politickej, kultúrnej a literárnej oblasti.Pripojil sa k literárnemu krúžku známemu ako neoteroi alebo poetae novi, ktorý sa inšpiroval gréckou poéziou Kallimacha, a nadviazal priateľstvo s prestížnymi mužmi, ako boli Quintus Hortensius Ortalo a slávny rečník Cornelius Nepos.

Hoci sledoval politické udalosti tohto obdobia, aktívne sa na nich nezúčastňoval a radšej sa oddával mnohým pôžitkom, ktoré mu mesto ponúkalo. Práve v Ríme spoznal ženu, ktorá sa mala stať jeho veľkou láskou, ale aj trápením: Clodiu, sestru tribúna Clodia Pulchera a manželku prokonzula pre územie Cisalpín Metella Celera.

Catullus spieva o svojej láske k Colodia vo svojich koledách, čím mu dal poetický názov Lesbia pre implicitné porovnanie s poetkou Sapfó (prečítajte si krásnu báseň Daj mi tisíc bozkov Vzťah medzi nimi je veľmi zložitý, pretože Clodia, ktorá je od neho o desať rokov staršia, je elegantná, kultivovaná a inteligentná žena, ale aj veľmi slobodná. V skutočnosti, hoci básnika miluje, nešetrí ho sériou bolestných zrád až do konečného rozchodu.

Kroniky tiež uvádzajú románik medzi Catullom a mladým mužom menom Juvencius; táto známosť je možno dôsledkom zhýralého života, ktorý básnik viedol v Ríme.

Keď sa dozvedel správu o bratovej smrti, Catullus sa vrátil do rodnej Verony a zostal tam asi sedem mesiacov. Ale správa o nultom romániku s Clodiou, ktorá sa medzitým zaplietla s Caiom Rufom, ho prinútila vrátiť sa do Ríma. Neznesiteľná ťarcha žiarlivosti ho znepokojila natoľko, že v roku 57 opäť opustil Rím a odišiel za prétorom Caiom Memmiom do Bitýnie.

Catullus sa vydal na cestu aj preto, aby si zvýšil svoje finančné prostriedky, ktoré boli v dôsledku jeho sklonu k márnotratnosti dosť skromné. V Ázii sa dostal do kontaktu s mnohými intelektuálmi z Východu a práve po návrate z tejto cesty vytvoril svoje najlepšie básne.

Catullus počas svojho života zložil približne stošestnásť kolied s celkovým počtom najmenej dvetisíc tristo veršov, ktoré publikoval v jedinom diele "Liber" venovanom Cornelovi Nepotovi.

Básne sú rozdelené do troch rôznych častí podľa poradia, ktoré nie je chronologické: pre ich rozdelenie bolo zvolené kritérium na základe kompozičného štýlu, ktorý si básnik zvolil. Carmata sú rozdelené do troch veľkých skupín: nugae, od carme 1 do 60, malé carmata v rôznych metrách s prevahou koncoviek; carmina docta, od carme 61 do 68, ktoré pozostávajúskladby s väčšou angažovanosťou, ako sú básne a elegie, a napokon epigramy v elegických dvojveršiach, od Charms 69 do 116, veľmi podobné nugae.

S výnimkou carmina docta je hlavnou témou všetkých ostatných básní jeho láska k Lesbii/Klodii; láska, pre ktorú sa zriekol aj náročnejších spoločenských a politických tém. To, čo sa začalo ako zrada a ako v podstate voľná láska, keďže Lesbia už má manžela, sa však v jeho poézii stáva akýmsi manželským zväzkom.Po zrade láska stráca na intenzite, rovnako ako žiarlivosť, aj keď k žene zostáva stále príťažlivosť.

S témou lásky sa prelínajú aj zaklínadlá s rôznou tematikou, ako napríklad zaklínadlá namierené proti verejným nerestiam a cnostiam, a to najmä proti priemerným, podvodníkom, pokrytcom, moralistom, a zaklínadlá venované téme priateľstva a rodičovských zväzkov. Práve zväzky s rodinou sú totiž náhradným citom, ktorým sa Catullus snaží zabudnúť na Lesbiu. Medzi nimi jeZvlášť významný je Hymnus 101 venovaný jeho nešťastne zosnulému bratovi.

Po návrate z cesty na Východ hľadal Catullus pokoj vo svojom Sirmione, kam sa uchýlil v roku 56. Posledné dva roky jeho života sužovala nejasná choroba, podľa niektorých mal sottile, ktorá ho stravovala na duchu i na tele až do smrti. Presný dátum jeho smrti nie je známy, ale predpokladá sa, že k nej došlo okolo roku 54 v Ríme, keď mal Catullus právetridsať rokov.